Quo vadis, Európska únia?

Autor: Filip Ľupták | 25.6.2016 o 13:01 | (upravené 25.6.2016 o 13:13) Karma článku: 2,25 | Prečítané:  428x

                    Alebo prečo ako eurooptimista vidím referendum ako šancu. Referendum, po ktorom už nič nebude ako predtým.  

                Tak máme víkend. Víkend po neskutočne náročnom a turbulentnom týždni. Myslím, že ešte dlhé týždne až mesiace bude rezonujúcou témou Britské referendum. Európska únia sa otriasla v základoch, finančné trhy sa stali nestabilné a rozkolísané. Samotné Britské ostrovy vypadajú na to, že čochvíľa čaká časť Británie vlastné problémy so Severným Írskom a Škótskom. Nikto nepochybuje, že toto bol jeden z veľkých historických medzníkov EÚ. Rôzni analytici vidia tento problém odlišne a samotný problém má veľmi veľa rovín. Pre nás bude asi najdôležitejšia otázka: Čo ďalej?

                Hneď po vyhlásení Brexitu sa strhla v rámci celej EÚ lavína krajín, ktoré chcú odísť. Medzi ne patrili krajiny ako Francúzsko, Holandsko, podobné hlasy sa ozývali zo Švédska, Maďarska či Českej republiky  Mimochodom, na Slovensku sa vo vzájomnej symbióze svorne zhodli KSS a ĽS – NS, že treba iniciovať referendum o Slexite (ekonomická samovražda Slovenska comfirned). V najbližších rokoch až dvoch sa odohrajú kľúčové voľby v Nemecku a vo Francúzsku, ktoré môže nasnažiť, kam sa EU vyberie.

                Európska únia má naozaj jedinečnú šancu. Dostala veľmi tvrdú facku na prebratie sa z reality. Dostala ponaučenie, že debaty o zakrivenosti banánov a úspornosti vysavačov sú druhotriedne debaty. Pán Marián Vitkovič z Nezávislého inštitútu ekonómie  včera večer v debate na TA3 predniesol jeden zaujímavý fakt: ľudia (či už v Britskom referende alebo vo voľbách na Rakúskeho prezidenta) hlasovali podľa „svojho brucha a peňaženky“. Tam, kde sa vyskytuje stredná vrstva, kde nežijú ľudia z ruky do úst, tam, kde sa môžu cestovať do zahraničia (v rámci finančných možností), tak tam bude jasná podpora toho, že budú proeurópski a vyhrávajú racionálnejší kandidáti. Ale človek, čo žije na základe minimálnej mzdy, je rád, že si môže kúpiť jedlo, zaplatiť nájom, ošatenie a po tomto všetkom mu na účte zostane možno 10€, ťažko bude uvažovať o tom, že či pôjde do Londýna alebo do Ríma v rámci voľného pohybu osôb. Jednoducho, nevidí tam tú výhodu. Obyčajný, jednoduchý človek, necíti slobodu voľného pohybu, necíti slobodu voľného pohybu kapitálu a služieb, necíti prítomnosť žiadneho dopadu EU na jeho život, vidí akurát to, že EÚ zasahuje legislatívou do jeho života, úradníci v Bruseli (nikým nevolení) hlásajú vyhlásenia odtrhnuté absolútne od názorov a problémov bežných ľudí. Ľudia konečne musia vidieť EÚ ako niečo, čo rieši a priamo zasahuje a vylepšuje prostredie v ktorom žijú, musia vidieť reálny dopad opatrení EÚ na svoje vlastné životy. EÚ musí prestať byť aparát s miliónom úradníkom, samozvanou ministerkou zahraničných vecí EÚ Merkelovou na čele a ďalšími xy vecami, ktoré zaznievajú ako kritika od spoločnosti voči Bruselu. Lebo viete, môžete hlásať podporu ľudských práv, môžete mať Európsky súd pre ľudské práva, môžete podporovať ľudské práva pri otázke migrácie, môžete kritizovať Rusko pre to, že tam je demokratický deficit a autoritatívna vláda a že Rusko odmietlo rešpektovať rozhodnutia ESĽP. To je všetko krásne, pekné a chrumkavé. Ale pokiaľ zároveň debatujeme o tom, že chceme do EÚ prijať krajinu, ktorá vyvražduje národ, ktorý sa asi najviac zasluhuje za boj proti Islamskému štátu, novinári nemajú právo slobodne šíriť informácie a sú perzekuovaní štátom za svoje názory ako nepriatelia režimu horšie ako v Rusku a EÚ samotná má jedinú inštitúciu EÚ parlament, ktorá je volená, nesmieme sa diviť, že občania EÚ nemajú absolútne dôveru v tento spolok.

            EÚ má v podstate tri základné spôsoby, akými sa zachrániť. Jednou z možností je federalizácia Európskej únie a jej premena na Spojené štáty Európske. Treba hneď na úvod podotknúť, že federalizácia nemá nič spoločné s centralizáciou, ktorá nám tu prebieha dneska. Ako príklad federalizácie, kde to fungovalo, vieme uviesť príklad USA, hlavne pre malé národné štátiky je to obrovskou výhodou. Samozrejme, debata o federalizácií by bola na samostatný blog, ale pár príkladov za všetky. EP by napr. nemal jednu komoru parlamentu, ako je tomu dnes, ale mal by dve. Druhá komora parlamentu by bola volená tak, že za každý národný štát by v ňom sedeli dvaja poslanci, a 1/3 by bola vymenená každé 2 roky. Teda pozície jednotlivých národných štátov by boli vyrovnané a akýkoľvek akt by musel prejsť cez obe komory parlamentu. Ďalším opatrením by bolo napr. to, že predseda európskej rady (čo je de facto prezident EÚ) by bol tak isto volený v celoeurópskych voľbách, kde by stavali kandidáta nie jednotlivé členské štáty, ale jednotlivé frakcie EP. A podobne by som mohol pokračovať ďalej. Samozrejme, systém, akým by sa volili, nakoľko rokov, je už vec na debatu, ale myslím, že príklad USA je viac ako dobrý (samozrejme, bez chýb, ktorými US demokracia trpí ako lobbing korporácií, systém financovanie strán etc-). Medzi ďalšie dva návrhy, akými by sa EÚ mohla vybrať, sú napríkad Dvojkoľajná EÚ (ktorá by tiež smerovala k integrácií, akurát štáty by si vyberali, akým spôsobom a ako rýchlo by chceli, aby sa stali súčasťou integrovanejšej Európy). Samozrejme, existuje aj nápad, že by Európa išla od seba, a vrátila sa do stavu ekonomickej únie a všetko ostatné by mali v rukách národné štáty (čoho horlivým zástancom je pán Sulík a venoval sa tomu už vo viacerých blogoch, takže túto tému prenechávam jemu).

                 Každopádne, to, čo je lepšie, čo je horšie, je na dlhú debatu (politickú, právnu, ekonomickú, sociologickú) a nie je v mojich silách a možnostiach obsiahnuť celú túto debatu. Jedno je však isté. Európska únia, ako ju poznáme teraz, vo štvrtkom zahynula. Nie je reálne možné, aby Brusel pokračoval v takejto politike aj naďalej. Ak toto však nezoberú ako varovanie a nepokúsia sa s tým niečo spraviť, mám obavu, že 23. 6. 2016 sa nezapíše do dejín ako deň, ktorý odštartoval pozitívne reformy v EÚ, ale ako deň, ktorým začal rozpad a potopenie sa lode zvanej Európska únia. Pretože mám obavu, že Nemci a Francúzi sa nebudú chcieť zriecť svojho vplyvu v EÚ (ktorý po odchode Britov ešte narastie) a pre svoju krátkozrakosť zahubia projekt, myšlienku „otca zakladateľa“ Róberta Schumana, ktorý sníval o jednotnej a mierovej Európe.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?